Koncom stročia existovala v Lučatíne skupina ľudí - ohňohasičov, ktorí boli nápomocní pri hasení požiaru. Od roku 1890 mali už k dispozícii aj ručná striekačka. Ale bez odbornej a praktickej prípravy nemohli byť proti niči­vým požiarom dostatočne účinní. Preto začiatkom 20. storočia začali úrady podnikať kroky na ochranu materiálnych hodnôt a to predovšetkým predchádzaním vzniku požiaru preven­tívnymi opatreniami a likvidáciou požiaru zaškoleným personálom, vybaveným potrebnou technikou. Viacročné úsilie ohňohasičov aj vedenia obce bolo korunované úspechom. "Dlhá námaha" - ako nazvali prípravné obdobie - skončila 7 .mar­ca 1926 založením Dobrovoľného hasič ského zboru v Lučatíne. Zakladajúca schôdza bola v miestnosti potravinového družstva v obecnom dome č.19. Zakladajúcimi členmi boli : Juraj Stacho-starosta, Emil Šefranko - obchodvedú­ci, Michal Kliment, Ján Bobok, Ján Uhrík, Jozef Chaban, Štefan Fraňo, Jozef Hrk. Prvé roky existencie zboru boli sprevádzané ...

Obec vznikla pred 13. storočím. Patrila Ľupčianskemu panstvu. V 15.-17. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom oviec. Žilo tu aj niekoľko slobodníckych rodín (rybári). V roku 1564 bola v prevádzke skláreň, v 18.-19. storočí pracovali poddaní ako povozníci pri erárnych hutách a hámroch, ako pltníci pri doprave dreva z Horehronia do erárneho skladu v Žarnovici. V obci bola píla Zjednoteného horského priemyslu v Banskej Bystrici, zrušená roku 1956. Rozšírená bola domácka výroba hrablí, porísk, košov, prútených metiel a drevených nádob. Ešte v polovici 20. storočia vyrábali fujary, píšťaly, gajdy i unikátny bezdierkový kosáčik. V minulosti sa v obci tkalo plátno, súkno i preberané tkaniny. V súčasnosti tkajú handričkové pokrovce. Zaoberali sa aj podomovým obchodom. Kupčili s čipkami a železiarskym tovarom.