Koncom stročia existovala v Lučatíne skupina ľudí - ohňohasičov, ktorí boli nápomocní pri hasení požiaru. Od roku 1890 mali už k dispozícii aj ručná striekačka. Ale bez odbornej a praktickej prípravy nemohli byť proti ničivým požiarom dostatočne účinní. Preto začiatkom 20. storočia začali úrady podnikať kroky na ochranu materiálnych hodnôt a to predovšetkým predchádzaním vzniku požiaru preventívnymi opatreniami a likvidáciou požiaru zaškoleným personálom, vybaveným potrebnou technikou. Viacročné úsilie ohňohasičov aj vedenia obce bolo korunované úspechom. "Dlhá námaha" - ako nazvali prípravné obdobie - skončila 7 .marca 1926 založením Dobrovoľného hasič ského zboru v Lučatíne. Zakladajúca schôdza bola v miestnosti potravinového družstva v obecnom dome č.19. Zakladajúcimi členmi boli : Juraj Stacho-starosta, Emil Šefranko - obchodvedúci, Michal Kliment, Ján Bobok, Ján Uhrík, Jozef Chaban, Štefan Fraňo, Jozef Hrk. Prvé roky existencie zboru boli sprevádzané počiatočnými ťažkosťami.Časté boli zmeny funkcionárov, menil sa aj počet členov výstupmi a opätovnými vstupmi členov. Väčšina pôvodných záznamov je písaná ťažkou pracovitou rukou, no s obdivuhodnou vytrvalosťou a snahou zachytiť čo najviac údajov. Celkovú situáciu tých rokov v dedine a v zbore dokresľuje aj list z 23.5.1926, ktorým sa zbor obracia s prosbou na Lesnú správu v Slovenskej Ľupči, v ktorom sa vyskytujú výrazy ako .... ponižujúcim spôsobom keď prosím" aby nám miesto pred hornou dolinou a to 10 štverečných láchtrov ku výcviku ohňohasičov do prenájmu poskytnúť ráčila. Od založenia zboru venovali prvoradú pozornosť zvyšovaniu odbornosti rôznymi prednáškami a získanou praktických skúseností tvrdým výcvikom. Aj preto počet cvičení postupne narastal. Cvičili pred Hornou dolinou, neskôr za mostom, kde prebiehali hlavne cvičenia so striekačkou. Počet cvičení pribúdal, napr. v roku 1931 bolo 14 cvičení, z toho 10 so striekačkou a jedno poplašné cvičenie. V roku 1932 už 22 cvičení, z toho 18 so striekačkou. V roku 1933 bolo 20 cvičení, z toho 12 so striekačkou. V roku 1932 prebiehali aj samaritánske cvičenia a samaritánske skúšky. V ďalších rokoch pribúdali cvičenia zamerané na prípravu do súťaží. Poznatky z prípravných cvičení preukazovali účinnými zásahmi proti častým požiarom. V roku 1929 bol 1 požiar, v 1931 boli 2 požiare, 1932 boli 2 požiare a 1934 - 4 požiare. Zasahovali a pomáhali aj pri povodniach, ktoré boli v roku 1928 - jedna, 1931 - jedna veľká povodeň, 1932 - jedna povodeň. Po roku 1934 ubúda počet požiarov a zredukoval sa aj počet praktických cvičení. Najväčší požiar od založenia zboru bol10.mája 1934 na hornom konci. Zhorelo 13 domov od č. 26 až po č.38. Požiar postihol 14 rodín. Zhorelo aj veľa drobného zvieratstva. Okrem nášho zboru hasilo ešte 18 zborov, skoro zo všetkých okolitých dedín od Banskej Bystrice až po Brezno. Škoda bola odhadnutá na 195 tisíc Kčs. Príčina nevyšetrená, usudzuje sa, že to bolo podpaľačstvo. Po tomto požiari sa urýchlili prípravy na nákup motorovej striekačky. Zbor píše listy štyrom poisťovniam o poskytnutie podpory, píše aj okolitým zborom. O podporu prosí aj obec a dostáva štátnu podporu 10 tisíc Kčs, takže kupuje motorovú striekačku za 19 tisíc Kčs. Hasiči si ju nazvali "Margita". použitá pri požiari 14.7.1934. V roku 1928 postavila obec novú drevenú hasičňu a striekačku do nej umiestnili 18.6.1928. Terajšiu veľkú požiarnu zbrojnicu začali stavať v roku 1960 s veľkým podielom brigádnickej práce. Okrem hlavnej činnosti členovia zboru držiavali v lete stráž po dedine. Vyvíjali aj čulú všestrannú spoločenskú činnosť. Každoročne poriadali tanečné zábavy, hrávali a organizovali divadelné predstavenia. Hasičské zábavy boli najviac navštevované. Zisk z tejto činnosti použili na zlepšenie materiálneho vybavenia zboru. Zisk z divadelného predstavenia, ktoré malo názov "V službe lásky", odohrané v roku 1933, spojené s tanečnou zábavou, bol použitý na pomoc nezamestnaným. Vstupné bolo jedna a dve koruny. V povojnovom období existovalo v zbore družstvo žiakov. Mladí požiarnici dosahovali vynikajúce úspechy v súťažiach. Zvíťazili na obvodnom cvičení v kategórii 11- ročných žiakov v Medzibrode a postúpili do okresného kola, ktoré bolo 14.6.1959, na ktorom tiež zvíťazili a postúpili do krajského kola kde zvíťazili. Veľkú zásluhu na týchto úspechoch mal Ján Šutka- riaditeľ školy a člen výboru DHS. Na prelome 60. a 70-tych rokov sa utvorilo ženské družstvo, Zúčastnili sa aj súťaží požiarnych družstiev. V roku 1981 sme usporiadali obvodné kolo za účasti 32 družstiev k spokojnosti účastníkov. Družstvo mužov získalo v obvodnom kole v roku 1980 tretie miesto. V rokoch 1982,83 a 84 boli v súťažiach zapojené dve družstvá. V posledných dvoch rokoch venujeme osobitnú pozornosť preventívnovýchovnej činnosti. V roku 2004 sme uskutočnili ppreventpreventívne prehliadky v rodinných domoch. Úspešnosť zásahu pri požiaroch a živelných pohromách je podmienené dobrou odbornou prípravou, psychickou a fyzickou odolnosťou. Preto hasičské súťaže, ako previerky pripravenosti patria medzi naše každoročné medzníky. Zúčastňujeme sa okrskových súťaží, v ktorých víťazíme.Pri vymenúvaní našej činnosti nemôžem zabudnúť na brigádnickú činnosť. Spočíva v údržbe techniky, výzbroja a výstroja. Väčšinou sa jej zúčasťňujú členovia súťažného družstva. V roku 2004 odpracovali 70 a v roku 2005- 80 hodín. Dobre hodnotíme spoluprácu s Obecným úradom a oceňujeme jeho všestrannú podporu, za čo mu patrí naše poďakovanie